Ako naučiť deti vďačnosti, keď dostávajú darčeky zo všetkých strán
Prvý sviatok vianočný, pod stromčekom leží kopa papiera a vaše dieťa práve rozbaľuje štvrtý darček. Ešte nedokončilo radosť z toho tretieho a už sa obzerá, či sa v kúte neskrýva ďalší. Vy v tej chvíli cítite niečo medzi pýchou a rozpakmi: tešili ste sa na jeho radosť a zrazu vidíte hlavne rýchlosť. Ak to poznáte, nie ste sami a vaše dieťa nie je nevďačné. Vďačnosť je zručnosť, ktorú sa deti učia postupne, a Vianoce sú na jej nácvik prekvapivo dobrá príležitosť.
Prečo deti pri kope darčekov rýchlo prestanú vnímať, čo držia v rukách
Dieťa vidí len zlomok sveta. Nevidí, koľko premýšľania, hľadania a peňazí stojí za jedným balíčkom, a pri desiatich balíčkoch za sebou sa pozornosť presúva z darčeka na vzrušenie z ďalšieho. Detskí psychológovia z Massachusetts General Hospital upozorňujú, že deti, ktoré dostávajú nekonečný prúd vecí, bývajú za ne menej vďačné ako deti, ktoré dostávajú menej. Ten istý text prináša aj upokojujúcu správu: vďačnosť sa vyvíja v čase, takže ju netreba vynútiť 24. decembra. Pestuje sa počas celého roka, v malých momentoch, a Vianoce sú len jej najviditeľnejšia scéna.
Vďačnosť má štyri kroky a darčeky sú na ňu skvelý tréning
Výskumníci z projektu Raising Grateful Children popisujú vďačnosť ako štyri kroky: všimnúť si, čo nám niekto dáva, zamyslieť sa, prečo nám to dáva, uvedomiť si, aký z toho máme pocit, a prejaviť uznanie. Deti dokážu povedať „ďakujem“ aj bez toho, aby vďačnosť cítili, a práve preto stojí za to prejsť všetky štyri kroky.
Na obyčajnom darčeku od babky to vyzerá takto. Najprv ho spolu všimnete: „Pozri, babka ti priniesla knihu, ktorú niesla celou cestou vlakom.“ Potom sa zamyslíte: „Ako dlho myslíš, že ju vyberala? Prečo asi práve túto?“ Dieťa si potom všimne, čo cíti, napríklad radosť, prekvapenie alebo zvedavosť. A nakoniec to prejaví, nielen slovom, ale aj kresbou, objatím alebo telefonátom. Nemusí to byť pri každom darčeku. Stačí pri tých najdôležitejších.
Najsilnejším vzorom ste vy a nepotrebujete na to kázanie
Výskum ukazuje, že rodičia, ktorí sa o vďačnosť sami snažia, majú deti, ktoré ju prejavujú v bežných dňoch častejšie. Deti učí to, čo počujú, nie to, čo im vysvetľujeme. Stačí nahlas povedať vety, ktoré sa v rodine ináč iba myslia: „Som rada, že nám sused pomohol s autom.“ „Ďakujem ti za čaj, presne ten som potrebovala.“ Podobne funguje aj spoločné spomínanie. Ak sa pri večeri spýtate, čo bolo na minulých Vianociach to najkrajšie, dieťa sa vráti k pekným chvíľam a pomenuje, čo ho potešilo.
Pár vianočných zvykov, ktoré spomalia rozbaľovanie
- Rozbaľujte po jednom. Každý darček sa najprv ukáže, povie sa, od koho je, a až potom príde na rad ďalší. Je to pomalšie, ale dieťa si z každého darčeka odnesie viac.
- Nech dieťa aj dáva. Pred Vianocami pripravte spolu darček pre niekoho z rodiny, napríklad kresbu, upečené medovníky alebo list. Podľa výskumov pomáha vďačnosť rozvíjať aj to, keď dieťa zažije, čo dávanie obnáša.
- Po sviatkoch poďakujte spolu. Nakreslite alebo napíšte krátke poďakovanie babke, krstnej mame alebo tete. Výskumy naznačujú, že ďakovné listy môžu v deťoch prebudiť skutočný pocit vďačnosti, nielen návyk.
- Zaveďte večerné tri veci. Pri uspávaní si každý povie tri veci, za ktoré je ten deň vďačný. Päť minút, ktoré sa dajú robiť celý rok.
- Dohodnite sa s rodinou vopred. Ak chcete, aby deti nedostali hory vecí, pomôže jednoduché pravidlo, ktoré sme rozpísali v článku Pravidlo štyroch darčekov.
Darček, za ktorý bude dieťa vďačné o rok, nie o týždeň
Psychológovia z Massachusetts General Hospital odporúčajú vyberať darčeky, ktoré dieťa niečo naučia alebo ktoré sa dajú robiť s inými ľuďmi. To sa dá zhrnúť do štyroch otázok, ktoré si môžete položiť pri každom darčeku:
- Dá sa s ním hrať inak než jedným spôsobom?
- Bude sa dať hrať aj o rok, keď dieťa vyrastie?
- Dá sa hrať spolu s rodičom, súrodencom alebo kamarátom?
- Necháva dieťaťu priestor vymýšľať, nie len sledovať?
Hračka, ktorá na tieto otázky odpovie „áno“, nezostane po týždni v koši. A ešte jedna vec: dieťa je vďačné za to, čo mu dalo zážitok a čas s niekým blízkym, nie za to, čo je najdrahšie.
Ako vyberáme hračky v Dadoo
V Dadoo veríme, že menej hračiek je lepšie, ak sú to tie správne. Nehľadáme to, čo sa dá rýchlo rozbaliť, ale to, k čomu sa dieťa vráti. Tu sú naše tipy podľa toho, čo s nimi dieťa robí.
Čo sa dá stavať a skladať po svojom. Kreatívna stavebnica z recyklovaného plastu Waytoplay Arches Starter Set alebo tematická Arches Sea Life ponúka stavanie podľa vlastnej fantázie. Flexibilnú cestu Waytoplay Ringroad (12 dielov) si dieťa poskladá vždy inak a drevené autíčko Back and Forth Car sa po nej môže rozbehnúť. Ďalšie nájdete v kategórii Waytoplay.
Čo sa dá robiť spolu pri stole. Z omaľovánok sa pri spoločnom vyfarbovaní stáva rodinný večer. Mapa sveta – interaktívne prestieranie na vyfarbovanie (set 4 ks) sa dá vyfarbovať aj počas jedla. Malým vyfarbovačom sa hodí Labková patrola – set na vyfarbovanie, malý a veľký blok s farbičkami, a väčšie deti potešia Život v rybníku – veľká taška na plece, vyfarbuj a uč sa.
Čo sa dá hrať spolu a čo ostane kamarátom. Medzi spoločenskými hrami je CoComelon – Poďme na nákup! Skvelá spoločenská hra pre celú rodinu. A pre najmenších, ktorí potrebujú niekoho na pritúlenie, je tu medzi plyšovými hračkami FlatoutBear – Môj BABY medvedík, mliečna čokoláda.
Na záver
Možno sa vám tento rok nepodarí, aby bolo každé rozbaľovanie pomalé a každé „ďakujem“ úprimné. Nevadí. Dieťa si neodnesie z Vianoc počet darčekov, ale pocit, že na ňom niekomu záležalo, že sa pri stole smialo a že sa ho niekto pýtal, čo cíti. Ak je takýto zážitok každoročný, o pár rokov už nebudete musieť pripomínať, aby povedalo „ďakujem“. Poďakuje samo, a vy budete vedieť, že to myslí vážne.
Nezmeškajte žiadnu novinku, sledujte nás aj na sociálnych sieťach.
Vaše Dadoo
www.dadoo.sk








