Jedného dňa si uvedomíte, že ste to robili naposledy (čaro prítomného okamihu s deťmi)

Existuje zvláštny moment v rodičovstve, ktorý si nikdy neviete naplánovať dopredu. Nepríde s upozornením, nikto vás naň nepripraví a väčšinou si ho uvedomíte až oveľa neskôr.

Jedného dňa vezmete svoje dieťa na ruky naposledy. A vôbec nebudete vedieť, že je to poslednýkrát.

Možno vás vtedy budú bolieť kríže, možno budete unavení po práci a možno si len poviete: „Už si veľký, poď sám.“ A potom prejdú mesiace, roky a raz vám dôjde, že odvtedy ste ho už nikdy neniesli tak, ako kedysi.

Rodičovstvo je zvláštne práve v tom, že tie najväčšie momenty sa nedejú počas veľkých udalostí. Nedejú sa na narodeninových oslavách ani počas Vianoc. Väčšinou sa dejú úplne obyčajne. Medzi neumytým riadom, ranným chaosom, rozsypanými hračkami a vetami „ešte chvíľu“ alebo „teraz nie“.

A práve tie obyčajné chvíle sa raz stanú tým, za čím sa nám bude najviac cnieť.

Poslednýkrát, keď vás ešte potrebovali úplne

Malé deti majú zvláštny spôsob, akým vás milujú - úplne prirodzene. Chcú sedieť pri vás, spať pri vás, rozprávať vám každú hlúposť, ukazovať vám každý kamienok, každú kresbu, každé nové slovo. Niekedy je to nádherné, ale vie to byť aj vyčerpávajúce.

A práve v tom je tá pasca. Pretože keď niečo zažívame každý deň, začneme mať pocit, že to bude trvať navždy. Že tie malé ruky nás budú chytať stále. Že nás budú stále prosiť, aby sme sa s nimi hrali na zemi. Že ešte bude čas.

Lenže detstvo neodchádza naraz, odchádza potichu. Najprv sa prestanú chcieť nosiť na rukách. Potom si začnú samé obúvať topánky. Potom už nechcú držať ruku cestou do škôlky. A jedného dňa sa ráno ani neotočia pri dverách školy, pretože už majú svoj vlastný svet. Nie je na tom nič smutné. Práve naopak, je to prirodzené a takto to má byť. Len si to počas toho často nestihneme uvedomiť.

„Poď sa hrať“ nebude trvať večne

Sú dni, keď rodič po celom dni nevládze. Dieťa však príde s knižkou, stavebnicou alebo autíčkom a povie tú známu vetu:

„Poď sa hrať.“

A my odpovedáme:
„Potom.“
„Počkaj chvíľu.“
„Musím ešte niečo dokončiť.“

Nie preto, že by sme ich nemali radi a nechceli sa s nimi hrať, alle preto, že život je hlučný. Neustále niečo vybavujeme, riešime, preskakujeme medzi povinnosťami. Mentálne sme stále niekde inde. Lenže deti nevnímajú čas tak ako my. Pre ne je „teraz“ všetko. A raz príde obdobie, keď už po vás hrať sa nechcieť budú. Nie preto, že by vás prestali ľúbiť, ale preto, že vyrastú. Kamaráti budú zrazu dôležitejší. Telefón bude zaujímavejší. Vlastné záujmy silnejšie.

A vy si možno jedného večera sadnete vedľa krabice s hračkami, ktoré roky ležali po celej obývačke a uvedomíte si, že by ste ešte raz strašne chceli počuť: „Poď sa hrať.“

Niektoré momenty vyzerajú bezvýznamne - kým nezmiznú.

Najsilnejšie spomienky z rodičovstva často nie sú tie veľké. Nie je to prvá drahá dovolenka ani dokonale pripravená oslava. Sú to úplné drobnosti. Dieťa, ktoré zaspí na vašom ramene v aute. Bosé nohy v tráve počas leta. Večerné čítanie tej istej rozprávky stále dookola. Spoločné kreslenie pri stole. Smiech pri stavaní bunkra z diek. To, ako vám ráno vbehne do postele a ešte rozospaté sa pritúli.

V tej chvíli sa to zdá bežné. Niekedy dokonca únavné. Ale práve z týchto momentov sa skladá detstvo. Nie to instagramové, ale to skutočné. A možno je škoda, ako často sme pri nich len polovične prítomní. Jednou rukou skladáme kocky a druhou držíme telefón. Počúvame dieťa, ale zároveň odpovedáme na správy. Sme doma, ale hlavou stále niekde inde. Nie preto, že sme zlí rodičia, ale preto, že dnešný svet nás naučil byť neustále rozptýlení.

Možno nepotrebujú dokonalého rodiča, len prítomného.

Na rodičovstvo dnes existuje návod na všetko. Správna výchova, správna komunikácia, správne hračky, správny rozvoj... A človek má občas pocit, že stále robí málo.

Lenže deti si raz pravdepodobne nebudú pamätať, či sme všetko robili dokonale. Budú si pamätať, ako sa pri nás cítili. Či sme sa na nich pozerali, keď nám niečo ukazovali. Či sme sa smiali spolu s nimi. Či sme vedeli aspoň občas zastaviť svet okolo a byť tam naozaj s nimi. Prítomnosť sa totiž nedá kúpiť ani dobehnúť neskôr. A práve preto bývajú tie najobyčajnejšie momenty často tie najvzácnejšie.

Ako si začať viac uvedomovať prítomnosť

Nie je potrebné obrátiť život naruby. Ani tráviť s deťmi každú minútu dokonale. Skôr ide o malé veci, ktoré menia atmosféru bežných dní. Skúste počas hry odložiť telefón aspoň na chvíľu úplne mimo dosahu. Nie len na stôl vedľa seba, ale aozaj preč. Skúste občas povedať „áno“ skôr než automatické „potom“. Vytvorte si malé rituály, na ktoré sa budete tešiť obaja. Večerné čítanie. Spoločné raňajky cez víkend. Prechádzku bez cieľa. Desať minút hry pred spaním. A skúste si viac všímať obyčajné momenty, ktoré dnes vyzerajú úplne bežne. Pretože práve tie sa raz stanú spomienkami, ku ktorým sa budete vracať celý život.

Detstvo sa nestráca naraz. Odchádza po malých kúskoch.

Možno je na rodičovstve najťažšie práve to, že si jeho najkrajšie obdobia uvedomíme až vtedy, keď sa pomaly končia. A možno preto by sme si mali občas dovoliť spomaliť aj uprostred chaosu. Nechať neumytý riad ešte chvíľu v dreze. Odpovedať na email o dvadsať minút neskôr. Sadnúť si na koberec a byť tam naplno. Práve preto, že jedného dňa si uvedomíme, že aj toto bolo naposledy. A vtedy nám nebude chýbať poriadok v byte ani vybavené notifikácie. Budú nám chýbať tie malé hlasy, ktoré nás volali hrať sa. Budú nám chýbať malé ruky v našich dlaniach. Budú nám chýbať obyčajné dni, ktoré sme kedysi považovali za samozrejmé.

A práve preto v DADOO veríme, že detstvo netvoria drahé veci ani dokonalé plány. Tvoria ho spoločné chvíle, smiech pri hre, rozhádzané hračky v obývačke, kreativita, pohyb a čas, ktorý si navzájom venujeme. Aj preto vyberáme produkty, ktoré nevytvárajú len krátku zábavu, ale pomáhajú rodičom a deťom vytvárať spoločné spomienky, na ktoré sa nezabúda.

Vaše Dadoo
www.dadoo.sk