Prečo u detí opravujeme slabiny, namiesto toho, aby sme rozvíjali talent?

Dajme deťom šancu byť v niečom výnimočné

Ako rodičia robíme pre svoje deti maximum. Sledujeme známky, riešime domáce úlohy, hľadáme doučovanie, keď sa objaví problém. Chceme, aby mali lepšiu budúcnosť. A tak, keď sa im nedarí v matematike alebo gramatike, hľadáme riešenie a chceme to hneď opraviť. Sadneme si, vysvetľujeme, prihlasujeme na doučovania, platíme hodiny navyše.

Je to prirodzené a je to aj zodpovedné.

Lenže popri tom sa často deje niečo tiché a nenápadné. Dieťa, ktoré nemá vzťah k matematike, dostane štyri hodiny doučovania týždenne. Dieťa, ktoré miluje kreslenie, hudbu, pohyb alebo stavanie, nedostane štyri hodiny rozvíjania toho, v čom je prirodzene silné.

A práve tu sa oplatí na chvíľu zastaviť.

Keď opravujeme, ale nerozvíjame

Predstavte si bežný týždeň. Pondelok škola, poobede doučovanie. Utorok tréning čítania. Streda matematika. Štvrtok príprava na test. Piatok únava. Dieťa, ktoré by si rado sadlo k farbám, rozložilo stavebnicu alebo vymýšľalo príbehy pre plyšákov, často počuje vetu: „Teraz nie, najprv povinnosti.“

Samozrejme, povinnosti majú svoje miesto. Život nie je len o tom, čo nás baví. Ale ak väčšinu energie venujeme iba tomu, čo dieťaťu nejde, postupne sa vytvára obraz, že práve tam je jeho hodnota. V tom, čo treba opravovať. V tom, čo ešte nie je dosť dobré.

A pritom jeho silné stránky, teda to, čo robí s radosťou, čo mu ide prirodzene, ostávajú bokom. Nie preto, že by sme ich nechceli podporovať. Ale preto, že nemáme pocit naliehavosti.

Ako vzniká sebadôvera

Sebadôvera sa nerodí z toho, že sa dieťa naučí byť bez chýb. Rodí sa z opakovaného zážitku: „Toto mi ide.“ Z momentu, keď je v niečom skutočne dobré a niekto to vidí. Keď sa môže ponoriť do činnosti, ktorá ho napĺňa, a cítiť, že v nej rastie.

Možno ste už zažili ten pohľad. Dieťa, ktoré si kreslí a ani si nevšimne, že prešli dve hodiny. Dieťa, ktoré stavia z kociek komplikovanú konštrukciu a vysvetľuje vám, ako funguje. Dieťa, ktoré rozpráva príbeh s takou fantáziou, že mu sami so zatajeným dychom počúvate.

V tých chvíľach sa nedeje nič „školsky merateľné“. A predsa sa deje veľmi veľa. Buduje sa vnútorný pocit kompetencie. Tichá istota, že niekde mám svoje miesto.

Ak však väčšina našej pozornosti smeruje k slabinám, tento pocit môže zostať nedovyvinutý. Dieťa sa naučí, že to, čo mu ide, je pekné, ale to, čo mu nejde, je dôležité.

Svet nepotrebuje deti bez slabín

Zamyslime sa nad tým, akých dospelých ľudí obdivujeme. Väčšinou nie tých, ktorí sú priemerní vo všetkom, ale tých, ktorí rozvinuli jednu oblasť do hĺbky. Hudobníkov, ktorí roky cvičili. Športovcov, ktorí investovali tisíce hodín do tréningu. Tvorcov, ktorí kreslili, písali alebo konštruovali dávno predtým, než to niekto ocenil.

Ich cesta nebola o tom, že by nemali slabiny. Bola o tom, že niekto podporil ich silnú stránku dostatočne dlho na to, aby z nej vyrástlo niečo veľké.

Neznamená to, že máme ignorovať základy. Čítať, počítať, písať - to všetko sú dôležité zručnosti. Ale ak chceme, aby z detí vyrástli sebavedomí a spokojní dospelí, nemôžeme sa sústrediť iba na dorovnávanie nedostatkov.

Silné stránky sú kompas. Ukazujú smer, ktorým sa môže vydať budúci život.

Ako to preniesť do reality

Možno si teraz hovoríte, že to znie pekne, ale realita je náročná. Škola má svoje nároky, systém funguje určitým spôsobom. A to je pravda, no zmena nemusí byť revolučná.

Začína sa otázkou: V čom moje dieťa prirodzene žiari?

Skúste si pár dní všímať, pri akej činnosti zabudne na čas. Kedy je pokojné, sústredené a naplnené. Čo robí aj bez toho, aby ste ho museli presviedčať.

Potom si položte ďalšiu otázku: Dávam tomu dostatočný priestor?

Ak investujete čas a energiu do doučovania, skúste vedome investovať čas aj do rozvoja talentu. Môže to byť pravidelný čas na tvorenie, kvalitná stavebnica, hudobný nástroj, športový tréning alebo len pokojné popoludnie, keď dieťa môže robiť to, čo ho baví bez hodnotenia, bez tlaku a bez porovnávania.

Dôležité je aj to, ako o tom hovoríte. Namiesto otázky „Ako dopadla písomka?“ sa občas spýtajte „Čo ťa dnes najviac bavilo?“ alebo „Na čo si dnes hrdý?“ Tieto drobné zmeny postupne menia pohľad dieťaťa na seba samé.

Možno ide o viac, než si myslíme

Rozvíjanie silných stránok nie je rozmaznávanie. Je to budovanie identity. Keď dieťa vie, že jeho talent má hodnotu, že ho berieme vážne, že mu dávame priestor rásť, vytvárame základ, ktorý sa nedá nahradiť známkou.

Možno nebude vo všetkom excelentné. Možno bude mať vždy oblasti, ktoré mu pôjdu ťažšie. Ale ak bude poznať svoje silné stránky a veriť si v nich, slabiny ho nezastavia.

A možno práve to je najväčší dar, ktorý mu môžeme dať. Nie dokonalosť, nie bezchybnosť. Ale vedomie, že má niečo jedinečné, čo stojí za rozvíjanie.

Pretože niekedy stačí prestať neustále opravovať a začať viac pestovať to, čo už teraz kvitne.

A kde v tom všetkom stojíme my?

Ak veríme, že deti majú rásť vo svojich silných stránkach, potom by sme im mali dávať aj nástroje, ktoré ich v tom podporia.

Nie ako odmenu za známky. Nie ako úplatok za výkon. Ale ako vyjadrenie dôvery.

Keď dieťa miluje tvorenie, potrebuje kvalitné pomôcky, ktoré mu dovolia ísť ďalej. Keď sa rado hrá na príbehy, potrebuje postavičky, kulisy a svet, v ktorom môže rozvíjať fantáziu. Keď je prirodzene zvedavé, potrebuje hračky, ktoré ho nechajú skúmať, skladať, kombinovať. Keď je citlivé a empatické, potrebuje bezpečný priestor na hru, kde sa učí vzťahom.

A presne v tom vidíme zmysel toho, čo robíme v DADOO.

Naša ponuka nie je o tom, čo je práve trend. Je o tom, čo dáva deťom priestor rásť. Či už ide o stavebnice, kreatívne hračky, rozvojové pomôcky, alebo oblečenie, v ktorom sa cítia slobodne a sebavedomo - všetko má jeden cieľ. Podporiť deti v tom, kým sú.

Ak hľadáte hračku, ktorá nebude len chvíľkovou zábavou, ale nástrojom rozvoja, skúste sa pozrieť na našu ponuku na → www.dadoo.sk

Možno tam nájdete presne to, čo pomôže vášmu dieťaťu ešte viac rozvinúť jeho prirodzený talent.

Vaše Dadoo
www.dadoo.sk