Prečo niektoré hračky skončia zabudnuté a iné milované
Možno tú situáciu poznáte. Dieťa dostane novú hračku, rozžiaria sa mu oči, okamžite ju rozbalí a najbližšiu hodinu sa od nej nevie odtrhnúť. Vy si v duchu poviete, že tentoraz ste sa trafili presne. O pár dní však hračka leží na dne krabice a dieťa okolo nej prechádza, akoby tam ani nebola.
A potom je tu obyčajné autíčko, plyšák, bábika alebo stavebnica, ktorú máte doma celé roky. Je ošúchaná, možno jej niečo chýba, určite už nevyzerá tak pekne ako v deň, keď ste ju priniesli domov. Napriek tomu sa k nej dieťa stále vracia.
Prečo?
Cena nám odpoveď nedá. Veľkosť balenia tiež nie. Dokonca ani to, ako veľmi bola hračka populárna v obchode alebo ako nadšene na ňu dieťa reagovalo pri rozbaľovaní.
Rozdiel medzi hračkou, ktorá zaujme na chvíľu, a hračkou, ktorá sa stane súčasťou detstva, často spočíva v samotnom spôsobe hry.
A keď tomu začneme rozumieť, môžeme sa na výber hračiek pre deti pozerať úplne inak.
Prvých desať minút o kvalite hračky veľa nepovie
Pri výbere hračiek sa veľmi ľahko necháme ovplyvniť prvým dojmom. Výrazné farby, zvuky, svetlá, pohyb, známa postavička alebo množstvo funkcií dokážu dieťa zaujať prakticky okamžite.
Lenže zaujať dieťa a udržať jeho záujem sú dve rozdielne veci.
Novinka je sama osebe zaujímavá. Dieťa ešte nevie, čo hračka robí, preto ju skúma. Stlačí tlačidlo, otočí koliesko, otvorí dvierka, pustí zvuk. Ak však po niekoľkých minútach objaví všetko, čo sa s hračkou dá robiť, priestor na ďalšie objavovanie sa začne zmenšovať.
Pri hračkách, ku ktorým sa deti opakovane vracajú, býva tento proces opačný. Prvý kontakt môže byť dokonca menej veľkolepý, no postupne dieťa objavuje ďalšie možnosti.
Dnes zo stavebnice postaví dom. Zajtra garáž. O týždeň z nej vznikne mesto pre autíčka. Neskôr sa rovnaké dieliky stanú súčasťou úplne iného príbehu.
Hračka zostáva rovnaká, hra sa mení.
A práve to je jeden z prvých znakov hračky, ktorá má šancu vydržať dlhšie než prvotné nadšenie.
Najlepšie hračky často nerobia veľa, veľa s nimi robí dieťa
Pri nákupe máme prirodzenú tendenciu porovnávať množstvo funkcií. Čo všetko hračka dokáže? Svieti? Hrá pesničky? Rozpráva? Pohybuje sa? Reaguje na tlačidlá?
Skúsme však otázku obrátiť:
Čo všetko môže s touto hračkou robiť dieťa?
Rozdiel je obrovský.
Ak hračka po stlačení tlačidla vždy urobí presne to isté, dieťa sa pomerne rýchlo naučí jej mechanizmus. Stáva sa skôr divákom reakcie hračky.
Pri otvorenej hre musí oveľa viac dopĺňať samo. Vymyslieť, čo bude nasledovať, postaviť prostredie, rozdeliť úlohy postavičkám, vyriešiť problém alebo zmeniť pravidlá.
Obyčajné drevené autíčko môže ísť ráno na preteky, popoludní zachraňovať plyšáka a večer sa stať súčasťou mesta postaveného z kociek. Kus látky môže byť dekou, plášťom, strechou bunkra alebo morom, cez ktoré sa nesmie prejsť.
Čím viac priestoru necháva hračka dieťaťu, tým viac rôznych hier v nej môže objaviť.
Deti sa vracajú k hračkám, do ktorých môžu vložiť vlastný príbeh
Stačí chvíľu pozorovať dieťa pri skutočne dobrej hre a často si všimnete jednu vec. Rozpráva.
„Teraz ideš sem.“
„Tu bývaš.“
„Pozor, cesta je zatvorená.“
„Ty budeš mama a ja budem doktor.“
V tej chvíli už hračka nie je predmetom. Stala sa rekvizitou vo svete, ktorý vzniká v detskej hlave.
A práve hračky podporujúce fantáziu majú obrovskú výhodu. Nemajú jeden pevne stanovený príbeh, ktorý sa po niekoľkých opakovaniach vyčerpá. Dieťa im môže zakaždým prisúdiť inú úlohu.
Preto dokáže jedna bábika sprevádzať dieťa celé roky. Preto sa kocky neopozerajú tak rýchlo ako hračka s niekoľkými prednastavenými funkciami. Preto môžu autíčka, figúrky, stavebnice, kreatívne pomôcky či flexibilné herné systémy fungovať v troch rokoch úplne inak než v piatich.
S dieťaťom sa nemení iba spôsob, akým premýšľa. Menia sa aj príbehy, ktoré dokáže vytvoriť.
Dobrá hračka mu v tom neprekáža.
Niekedy nie je problém v hračke, ale v množstve
Predstavte si, že pred vás niekto položí päť možností, ako stráviť voľný večer. Pravdepodobne si pomerne rýchlo vyberiete.
Teraz si predstavte, že ich máte päťdesiat.
Výber už zrazu nie je taký príjemný.
Podobne môže pôsobiť aj detská izba preplnená hračkami. Keď je všetko dostupné naraz, jednotlivé predmety sa vizuálne aj mentálne strácajú. Dieťa prechádza od jednej veci k druhej, niečo vytiahne, po chvíli odloží a jeho pozornosť okamžite zachytí ďalší predmet.
Rodič potom ľahko nadobudne pocit, že sa dieťa „s ničím nevie zahrať“.
Skôr než kúpite ďalšiu hračku, skúste malý experiment. Časť existujúcich hračiek na dva či tri týždne odložte mimo dohľadu a nechajte dostupný menší výber.
Potom ich vymeňte.
Možno budete prekvapení, aký efekt môže mať obyčajná rotácia hračiek. Predmet, ktorý dieťa celé týždne ignorovalo, sa po krátkej prestávke môže vrátiť do hry s úplne novým významom.
Niekedy teda nepotrebujeme novú hračku. Potrebujeme dať starej hračke priestor, aby ju dieťa znovu uvidelo.
Hračka by mala dieťa trochu nasledovať aj trochu vyzývať
Príliš jednoduchá hračka môže rýchlo omrzieť. Príliš náročná zase vyvoláva frustráciu.
Najzaujímavejší priestor vzniká niekde medzi tým.
Dieťa by malo dokázať pochopiť základ hry samo alebo s malou pomocou, no zároveň by v nej malo zostať niečo, čo ešte môže objaviť, zdokonaliť alebo vytvoriť inak.
Pri menších deťoch môže ísť o jednoduché spájanie, skladanie, presúvanie či triedenie. Neskôr sa k tomu pridáva plánovanie, vytváranie komplikovanejších stavieb, pravidiel a príbehov.
Práve preto je pri otázke ako vybrať hračku podľa veku dieťaťa užitočnejšie sledovať samotné dieťa než iba číslo uvedené na obale.
Dvaja štvorroční môžu mať úplne odlišné záujmy. Jeden celé hodiny stavia, druhý vytvára príbehy s postavičkami, tretí potrebuje pohyb a štvrtý chce kresliť.
Vek nám napovie, čo je bezpečné a približne primerané. Záujem dieťaťa nám napovie, čo má šancu byť milované.
Pred nákupom si položte päť jednoduchých otázok
Keď nabudúce budete stáť pred regálom alebo prezerať hračky na internete, skúste na chvíľu odsunúť otázku „Bude sa mu to páčiť?“ a nahraďte ju konkrétnejšími otázkami.
Dokáže sa s tým hrať viacerými spôsobmi? Ak existuje iba jeden správny postup, možnosti hry sa môžu rýchlejšie vyčerpať.
Môže hračka rásť spolu s dieťaťom? Skvelé hračky umožňujú jednoduchú hru dnes a komplikovanejšiu o rok či dva.
Zapojí dieťa alebo ho bude prevažne zabávať? Čím viac musí dieťa tvoriť, rozhodovať, skladať, vymýšľať a skúšať, tým aktívnejšia hra vzniká.
Dá sa kombinovať s tým, čo už doma máme? Cesta, ktorá sa spojí s autíčkami, stavebnica s figúrkami alebo kreatívna sada s ďalšími materiálmi často získavajú úplne nové možnosti.
Vyberám podľa svojho vkusu alebo podľa svojho dieťaťa? Táto otázka býva najťažšia. Krásna hračka, ktorú by sme milovali my, nemusí byť tou, ktorú potrebuje naše dieťa.
Dobrým príkladom je hra, pri ktorej neexistuje jedna správna cesta
V DADOO máme veľmi radi hračky, pri ktorých dieťa nedostane hotový svet, ale môže si ho vytvoriť.
Pekným príkladom je Waytoplay, flexibilný systém ciest, ktorý sa dá skladať do rôznych okruhov, križovatiek a vlastných cestných svetov. Raz môže cesta viesť cez detskú izbu, inokedy pomedzi kocky a ďalší deň môže pokračovať vonku na terase, tráve či v piesku.
Práve tu dobre vidieť rozdiel medzi hračkou s hotovým scenárom a hračkou, ktorá poskytuje základ pre vlastný scenár. Dieťa rozhoduje, kadiaľ cesta povedie, čo sa na nej odohrá a ktoré ďalšie hračky do svojho sveta zapojí.
Podobný princíp funguje pri stavebniciach, kreatívnych pomôckach, autíčkach, figúrkach či ďalších hračkách otvoreného typu. Ich hodnota sa neskrýva v počte efektov, ale v množstve možností, ktoré z nich dokáže vytvoriť samotné dieťa.
Najdrahšia hračka môže byť v skutočnosti lacnejšia
Cena hračky nám sama osebe veľa nepovie. Oveľa zaujímavejšia je otázka, koľkokrát sa s ňou dieťa skutočne zahrá.
Hračka za 15 eur použitá dvakrát vychádza z pohľadu reálneho využitia drahšie než kvalitná hračka za 40 eur, ktorá sa objavuje v hre niekoľkokrát týždenne počas dvoch rokov.
Pri výbere preto nemusí byť najdôležitejšie hľadať najnižšiu cenu. Zmysluplnejšie je premýšľať nad životnosťou hračky, kvalitou spracovania, možnosťami ďalšej hry a tým, či ju dieťa po prerastení jednej fázy dokáže používať novým spôsobom.
Aj preto môže byť menší počet premyslene vybraných hračiek hodnotnejší než izba plná predmetov, medzi ktorými sa dieťa ani nestihne zorientovať.
A čo hračky s obľúbenými rozprávkovými postavičkami?
Aj tie môžu mať v detskej izbe svoje pevné miesto.
Ak dieťa miluje konkrétneho hrdinu, hračka spojená s týmto svetom môže mať veľkú emocionálnu hodnotu. Postavička, ktorú pozná z rozprávky, mu dáva okamžitý základ príbehu a dieťa ho môže ďalej rozvíjať vlastnou fantáziou.
Rozhodujúce je opäť to, čo hračka umožňuje.
Postavička, s ktorou môže dieťa vytvárať desiatky vlastných situácií, má úplne iný potenciál než predmet, pri ktorom po niekoľkých stlačeniach tlačidla pozná všetky jeho reakcie.
Aj preto sa pri výbere oplatí pozerať za samotnú značku či obľúbenú postavičku a premýšľať nad tým, aká hra bude nasledovať po prvotnom nadšení.
Sledujte, ako sa vaše dieťa hrá. Tam nájdete najlepší návod na výber
Internet je plný rebríčkov najlepších hračiek podľa veku. Sú užitočné, no žiadny z nich nepozná vaše dieťa. Ale vy áno.
Pozorujte ho počas obyčajného popoludnia.
Ktoré hračky si vyberie samo? Pri čom vydrží najdlhšie? Stavia alebo radšej vytvára príbehy? Potrebuje mať pri hre ďalšieho človeka alebo sa dokáže ponoriť do vlastného sveta? Neustále niečo rozoberá a skúma? Miluje autá, zvieratá, kreslenie, pohyb alebo napodobňovanie dospelých?
A všimnite si ešte jednu vec: čo robí s hračkou po tom, ako ju prestane používať spôsobom, na ktorý bola pôvodne určená.
Práve tam často začína tá najzaujímavejšia hra.
Krabica od hračky sa zmení na garáž. Drevené kocky sa stanú jedlom v detskej reštaurácii. Autíčko skončí vo vlastnoručne postavenom dome. Plyšák dostane posteľ z uteráka.
Dospelý v tom môže vidieť neporiadok. Dieťa práve vytvorilo nový svet.
Hračka nemusí dieťa zabaviť, mala by mu dať dôvod hrať sa
Možno je to nakoniec najjednoduchšie pravidlo, podľa ktorého môžeme hračky vyberať.
Nehľadajme iba predmet, ktorý dokáže upútať pozornosť. Hľadajme niečo, s čím môže dieťa niečo vytvoriť, vymyslieť, skúsiť, zmeniť a zajtra sa k tomu vrátiť trochu iným spôsobom.
Pretože hračka, ktorú dieťa miluje celé roky, väčšinou nerobí všetku prácu zaň.
Nechá mu priestor.
A práve do tohto priestoru dieťa vloží svoju fantáziu, skúsenosti, príbehy a postupne aj kus vlastného detstva.
Ako vyberáme hračky v DADOO
Aj pri výbere produktov do DADOO sa snažíme premýšľať nad tým, čo sa bude diať po rozbalení krabice. Zaujíma nás, či hračka dokáže podporiť fantáziu, pohyb, tvorivosť, samostatnú alebo spoločnú hru a či má potenciál zostať zaujímavá aj po prvom nadšení.
Ak práve hľadáte kvalitné hračky pre deti, skúste sa pri výbere pozerať o krok ďalej než na prvú reakciu pri rozbaľovaní. Možno práve tak nájdete hračku, ktorá nebude ďalším predmetom na dne krabice, ale súčasťou hier a príbehov, na ktoré sa raz bude spomínať.
Vaše Dadoo
www.dadoo.sk