Ako naučiť dieťa hrať sa samostatne (bez výčitiek)

Sú chvíle, keď si chceme len v pokoji dopiť kávu, pripraviť obed, odpovedať na e-mail alebo si na desať minút sadnúť do ticha. A práve vtedy sa ozve známa veta: „Mami, poď sa so mnou hrať.“

Mnoho rodičov v tej chvíli zažije zvláštny pocit. Na jednej strane chcú byť pre svoje dieťa prítomní. Na druhej strane cítia únavu, množstvo povinností alebo jednoducho potrebujú chvíľu pre seba. A okamžite prichádzajú výčitky. Nie som dosť dobrá mama? Nemala by som sa teraz hrať s ním?

Pravdou však je, že schopnosť hrať sa samostatne nie je niečo, s čím sa deti narodia. Je to zručnosť, ktorú sa postupne učia. A rovnako ako sa učia chodiť, rozprávať alebo obliekať, potrebujú pri nej čas, trpezlivosť a citlivé vedenie.

Samostatná hra pritom nie je len malou úľavou pre rodiča. Je jedným z najväčších darov, ktoré môžeme dieťaťu dať.

Samostatná hra nie je znak samoty

Existuje predstava, že ak sa dieťa hrá samo, znamená to, že sa cíti osamelo alebo že mu rodičia nevenujú dostatok pozornosti. V skutočnosti je to často presne naopak.

Dieťa, ktoré sa cíti bezpečne, milované a vie, že rodič je nablízku, si postupne začne budovať odvahu objavovať svet aj samo. Nepotrebuje neustále usmerňovanie ani nové podnety zvonku. Začne si vytvárať vlastné príbehy, skúmať, skúšať a objavovať.

Práve v týchto chvíľach vzniká fantázia. Rozvíja sa tvorivosť, schopnosť riešiť problémy, sústrediť sa a dokonca aj zvládať nudu. To všetko sú schopnosti, ktoré budú dieťa sprevádzať celý život.

Možno to navonok vyzerá ako obyčajná hra s autíčkami, stavebnicou alebo figúrkami. V detskej hlave sa však odohráva celý svet, do ktorého dospelí často ani nevidia.

Prečo je dnes samostatná hra čoraz náročnejšia

Ak sa pozrieme o jednu či dve generácie späť, deti trávili veľkú časť dňa vonku alebo sa hrali doma bez neustálej prítomnosti dospelých. Museli si samy vymýšľať hry, riešiť konflikty a hľadať spôsoby, ako sa zabaviť.

Dnes je situácia trochu iná.

Snažíme sa byť čo najlepšími rodičmi. Organizujeme program, vozíme deti na krúžky, pripravujeme aktivity a často máme pocit, že musíme byť ich neustálymi animátormi. Nechtiac si však vytvárame presvedčenie, že dieťa sa dokáže hrať iba vtedy, keď sme pri ňom.

Lenže deti nepotrebujú rodiča, ktorý každú minútu vymýšľa novú zábavu. Potrebujú rodiča, ktorý im verí natoľko, že ich nechá objavovať vlastný svet.

Samostatná hra sa učí postupne

Jednou z najčastejších chýb je očakávať, že dieťa sa zrazu bude hodinu hrať samo len preto, že sme mu to povedali.

Takto to nefunguje.

Ak bolo doteraz zvyknuté, že sa pri každej hre zapája rodič, potrebuje čas, aby si na novú situáciu zvyklo.

Začať môžete veľmi jednoducho. Sadnite si vedľa neho, chvíľu sa spolu hrajte a potom mu pokojne povedzte: „Teraz idem na chvíľu pripraviť obed. Ty zatiaľ môžeš pokračovať a potom mi ukážeš, čo si postavil.“

Dieťa nezostáva samo. Vie, že ste nablízku. Zároveň však dostáva priestor prevziať iniciatívu.

Spočiatku to budú možno dve alebo tri minúty. Potom päť. Neskôr desať. A jedného dňa si uvedomíte, že sa už dvadsať minút hrá úplne ponorené do svojho sveta.

Menej hračiek často znamená viac hry

Možno to znie zvláštne, ale deti sa často hrajú lepšie s menším množstvom hračiek.

Ak je pred nimi naraz desiatky možností, nevedia, kam skôr pozrieť. Chvíľu vezmú jednu hračku, potom druhú, tretiu a po pár minútach sa nudia.

Keď majú pred sebou len niekoľko kvalitných hračiek, ktoré podporujú otvorenú hru, začnú ich využívať oveľa kreatívnejšie.

Z jednej stavebnice vznikne mesto. Z figúrok sa stanú hlavní hrdinovia vlastného príbehu. Obyčajná krabica sa zmení na garáž, loď alebo tajnú skrýšu.

Nie množstvo podnetov vytvára fantáziu. Práve naopak. Fantázia vzniká tam, kde zostáva priestor na vlastné nápady.

Praktické tipy, ako podporiť samostatnú hru

Každé dieťa je iné, no niekoľko jednoduchých princípov funguje vo väčšine rodín.

Vytvorte pokojný priestor na hranie. Nemusí byť veľký. Stačí miesto, kde sa dieťa môže ponoriť do hry bez neustáleho vyrušovania.

Nezasahujte do každej hry. Ak dieťa nepotrebuje pomoc, nechajte ho objavovať vlastné riešenia. Nemusí všetko robiť správne podľa našich predstáv.

Neponúkajte okamžite nové podnety. Keď dieťa povie, že sa nudí, skúste chvíľu vydržať. Nuda býva často začiatkom tej najkreatívnejšej hry.

Buďte nablízku, ale nie neustále zapojení. Dieťa často nepotrebuje, aby ste sa hrali spolu s ním. Stačí mu vedomie, že ste vedľa.

Striedajte spoločnú a samostatnú hru. Dieťa potrebuje oboje. Spoločná hra buduje vzťah. Samostatná buduje sebavedomie, tvorivosť a samostatnosť.

Bez výčitiek

Možno práve toto potrebuje počuť veľa rodičov.

Nie je sebecké dopriať si chvíľu pre seba.

Nie je zlé, keď dieťa nemusí mať vašu pozornosť každú minútu dňa.

Naopak. Keď sa naučí byť chvíľu samo so svojou fantáziou, učí sa niečo veľmi dôležité. Že si dokáže vytvoriť vlastný svet. Že nepotrebuje neustálu zábavu zvonku. Že sa môže spoľahnúť aj samo na seba.

A to je schopnosť, ktorá mu bude slúžiť oveľa dlhšie než akákoľvek aktivita, ktorú zaň pripravíme.

Nejde o to hrať sa viac. Ide o to hrať sa lepšie.

Často máme pocit, že dobrý rodič trávi s dieťaťom každú voľnú chvíľu. V skutočnosti však deti nepotrebujú rodiča, ktorý ich neustále zabáva. Potrebujú rodiča, ktorý je prítomný, keď je to naozaj dôležité.

Keď sa spolu hráte, hrajte sa naplno. Odložte telefón, nechajte bokom povinnosti a venujte dieťaťu svoju pozornosť. A keď príde čas, aby sa hralo samo, dôverujte mu.

Možno vás prekvapí, aké príbehy dokáže vytvoriť bez vašej pomoci.

A kde v tom všetkom stojí DADOO?

V DADOO veríme, že najlepšie hračky nie sú tie, ktoré robia všetko za dieťa. Sú to tie, ktoré nechávajú priestor jeho fantázii.

Preto vyberáme produkty, ktoré podporujú otvorenú hru, kreativitu a prirodzené objavovanie. Hračky, ktoré sa neopozerajú po pár dňoch, ale dokážu byť súčasťou desiatok rôznych príbehov. Pretože práve pri takejto hre vznikajú nielen nové nápady, ale aj sebavedomie, samostatnosť a krásne spoločné spomienky.

A možno práve vtedy, keď sa vaše dieťa spokojne hrá samo vo svojom vlastnom svete, zistíte, že ste mu nedali len chvíľu zábavy. Dali ste mu priestor objaviť vlastnú predstavivosť. To je dar, ktorý zostáva aj dlho po tom, ako hračky odloží späť do poličky.

Vaše Dadoo
www.dadoo.sk